21. mája 2016 sa už tretí krát zišli členovia tretieho rádu na „Dni terciárov“ v sále MARIANUM, ktorá sa nachádza v priestoroch arcibiskupského úradu v Trnave. 60 terciárov  provincie, 9 sestier a P. Bazil Juraj Blaško, O.Praem vytvorili krásne spoločenstvo. Po úvodnom privítaní provinciálna predstavená sr. Akvína povzbudila všetkých vydávaniu svedectva o Kristovi všade tam, kde sa nachádzajú. V závere pripomenula, čo znamená prechod Svätou bránou, cez ktorú terciári následne prechádzali. Program pokračoval v katedrále sv. Jána Krstiteľa sv. omšou, ktorú celebroval páter Bazil Juraj Blaško, O.Praem. V homílii vyzdvihol dôležitosť každodenného svedectva svojim životom v láske a viere. Učiť sa vidieť a využiť  šancu k svedectvu vo všetkých maličkostiach. Poukázal na to, že nie je práve najvhodnejšie čakať na svedectvo len vo veľkých veciach. Mohlo by sa nám stať, že by sme sa toho nedočkali, alebo tú možnosť nezbadali, premárnili a život by nám prešiel naprázdno. Svätú omšu sme ukončili Eucharistickou adoráciou s požehnaním. Popoludňajší program pokračoval premietaním krátkeho filmu o sv. Norbertovi a jeho bratoch, sestrách  a terciároch a prezentácie s citátmi sv. Norberta. Potom terciári pracovali v skupinách a spoločne hľadali odpovede, ako viac a hlbšie nasledovať sv. Norberta a byť jeho svedkom. Nasledovalo zdieľanie moderátorov skupín. Skoro všetci sa zhodli, že dôležité čnosti sv. Norberta, ktoré by sme mali nasledovať sú všetky, najviac však, čo  dnešná doba potrebuje, je byť zmierovateľmi a nositeľmi pokoja, žiť v pravde a láske k Eucharistii... Pre všetkých to bolo veľmi obohacujúce.  Každý účastník si vytiahol 2 obrázky sv. Norberta s jeho citátom a úlohou v rámci „Roka svedectva“, darovať jeden obrázok niekomu, kto to potrebuje pre nájdenie, alebo prehĺbenie svojej viery. Naše stretnutie poctil svojou návštevou biskupský vikár Mons. Róbert Kiss. Povzbudil nás k svedectvu života, ktoré spočíva v malých, ale dôležitých veciach. Niekedy stačí úsmev, rozhovor, mať čas pre iného, hlavne pre najbližších a učiť sa nezabúdať na starých, keď sme mladší... Na záver sa spoločne pomodlili vešpery zo slávnosti Najsvätejšej Trojice a naplnení Božím požehnaním sme sa rozišli do svojich domov, aby sme to, čo sme získali, mohli dávať ďalej.