Evanjeliové rady sú teda predovšetkým darom Najsvätejšej Trojice. Zasvätený život je ohlasovaním toho, čo koná Otec prostredníctvom Syna vo Svätom Duchu svojou láskou, dobrotou a krásou. Rehoľný stav totiž "osobitným spôsobom dáva najavo povznesenosť Božieho kráľovstva nad všetko pozemské a jeho zvrchované požiadavky; je pre všetkých ľudí aj dôkazom neobyčajnej veľkosti moci Krista Kráľa a nekonečnej sily Svätého Ducha, ktorý podivne účinkuje v Cirkvi".Prvou úlohou zasväteného života je poukazovať na veľké diela, ktoré Boh koná v krehkej ľudskej prirodzenosti povolaných. Viac než slovami zasvätené osoby vydávajú svedectvo o týchto veľkých dielach výrečným jazykom premenenej existencie. Na údiv ľudí odpovedajú ohlasovaním zázrakov milostí, aké Boh koná v tých, ktorých miluje. Ak sa zasvätená osoba nechá viesť Duchom k výšinám dokonalosti, môže k Bohu volať: "Pozerám sa na krásu tvojej milosti, obdivujem jej jas a jej svetlo sa vo mne odráža. Nesmierne sa divím, keď myslím na seba. Vidím, čím som bol a čím som sa stal. Aký zázrak! Hľa, stojím plný úcty voči sebe samému, úcty a bázne, akoby som bol pred tebou samým. Som taký nesmelý, že ani neviem, čo robiť, kde si sadnúť, kam sa vybrať, kde dovoliť spočinúť údom svojho tela, ktoré patrí tebe, na aké činy a diela ich využiť, veď sú predsa Božie". A tak sa zasvätený život stáva jednou z viditeľných stôp, ktoré Svätá Trojica zanecháva v dejinách, aby v ľuďoch vzbudila úžas nad krásou Boha a túžbu po ňom.
(sv. Ján Pavol II., Vita consecrata 20)
Základná formácia má hlboko zasahovať vnútro osoby, aby každý jej postoj a čin, tak vo vznešených momentoch života, ako aj v každodenných okolnostiach, dokazoval jej úplnú a radostnú príslušnosť k Bohu. Je procesom postupného osvojovania si Kristových myšlienok a citov voči Otcovi. (sv. Ján Pavol II., Vita consecrata 112)
Začlenenie do rehoľného spoločenstva má niekoľko etáp:
