Dobrý Pán dáva milosť rehoľného povolania v každom čase, len treba byť pozorným na jeho hlas. Moje povolanie sa zrodilo v období komunistického režimu, tzv. totality. Aj keď v detstve som mala túžbu stať sa rehoľnou sestrou, keď som dospievala, myslela som si, že to nebude možné, pretože bolo zakázané v kláštoroch prijímať dorast. Pán si ma však viedol a stále mu chcem ďakovať za dar povolania. Keď som chodila na strednú školu, súkromne som sa učila nemčinu. Náš pán dekan Mons. Ľudovít Hollý mi navrhol, že môžem chodiť na hodiny nemčiny k jednej staršej panej, ktorá je rehoľnou sestrou, ale je v civile. A tak sa to začalo. Prostredníctvom tejto rehoľnej sestry – Premonštrátky Gabriely Karešovej som sa zoznámila s ďalšími mladšími sestrami v civile, ktoré bývali v Piešťanoch v malom domčeku. Každá z nich pracovala na inom mieste, ale žili v malej komunite. Viackrát som ich navštívila a to, čo ma oslovilo, bola ich vzájomná láska a radosť života v spoločenstve. Bol to Pán, ktorý ma volal a tak som začala v roku 1985 kandidatúru. V roku 1986 som skončila školu a začala som pracovať vo Figare v Trnave. Aj to bola Božia milosť, že som tam dostala prácu. V roku 1987 som vstúpila do noviciátu spolu s ďalšími tromi spolusestrami. Obrad sa konal vo vrbovskej kaplnke večer za zatvorenými dverami bez verejnosti, len za prítomnosti kňaza, sestier a našich rodičov. Boli sme oblečené do rehoľného rúcha, ktoré sme si po slávnosti odložili a v civile sme odišli každá do svojej komunity – Piešťany, Vrbové, Trnava, Bratislava a do svojho zamestnania. Páter Tadeáš, ktorý bol dlhé roky naším asistentom, hovorieval, že on verí, že príde čas, keď budeme môcť byť oblečené do rehoľného rúcha a žiť normálne svoj rehoľný život. My sme mu veľmi neverili, ale čoskoro sa ukázalo, že mal pravdu. Už v roku 1988 krátko pred pádom totality, nám na žiadosť predstavených povolili obliecť do rehoľného rúcha niekoľko sestier. Medzi nimi som bola aj ja a od septembra toho roku som bola preložená do komunity našich sestier v bratislavskom seminári.Aj keď sa počas totality nemohli prijímať nové povolania, Pán vnukol iné a nové cesty pre nové povolania. Naozaj Pán povoláva vždy a všade, len sa máme snažiť, aby naše srdcia boli otvorené a vnímavé na jeho vnuknutia.
sestra Pia
