Predslov biskupa Stanislasa Lalanne
Coutances-Avranches
Peter-Adrián Toulorge, Mučeník pravdy
Kto je tento muž Peter-Adrián Toulorge, narodený v Normandii, v dedinke medzi pevninou a morom? More, les a Countances, ktoré ohraničujú túto oblasť, sa zdajú veľmi vzdialené od miesta jeho narodenia Muneville-le-Bingard. Narodený v roku 1757 malému vlastníkovi pôdy, vyrastal v príjemnom rytme ročných období a bol vychovávaný v hlbokom kresťanskom prostredí. S jeho útekom sa to točilo okolo mora, s jeho návratom okolo lesa, najprv skrytý, potom nájdený, v okolí biskupského mesta, miesta jeho mučenia. Toto ho poznačilo naveky, dokonca aj vo večnosti – blahoslavený z La Manche.
Práca otca Gabriela Wolfa, zanieteného postulátora procesu, odstraňuje istú neznalosť o Petrovi-Adriánovi. Avšak určite tento kňaz, pútnik Boží, mučeník pravdy, ktorý mal dôveru „v deň, keď svitá“, tak ako spieval v Kompletóriu, v deň pred svojim umučením, je veľmi známy, oslavovaný a milovaný tými, ktorí ho stále sprevádzali a šírili jeho príbeh ústnym podaním z generácie na generáciu. Mimochodom meno Toulorge je veľmi používané v oblasti La Manche.
Je dobré, že jeho uctievanie sa rozšírilo po celom svete, takže v súčasnosti v ňom objavujeme skromného a pokorného človeka, ktorý vydáva osobné svedectvo a zdôrazňuje cestu plnú dôvery, pokoja a pravdy.
Toto dielo zahŕňa nasledujúce aspekty: miesta spojené s jeho životom, jeho odkaz, stupne beatifikačného procesu a niekoľko liturgických prvkov, ktoré budú sprevádzať modlitbu a uctievanie v deň jeho spomienky. Peter-Adrián Toulorge, blahoslavený, to tiež znamená objavovanie miest, zvlášť oblasti La Manche, ale tiež Jersey a Beauport a znamená to nasledovať jeho šľapaje. Vo veľkej histórii viery je toto forma uctievania, ktorá má povzbudiť, príkladná cesta mučeníka, cesta pravda, ktorú je dôležité odovzdávať ďalej.
Ten, kto uctieva premonštráta Petra-Adriána si iste hneď spomenie na jeho podobu s mníchmi v alžírskom Tibhirine. No v biografiách nie je nič rovnaké – ani obdobia, ani okolnosti, ani vek, ani motivácia. Ale to, čo majú spoločné je verejný záujem o celkové dianie, týchto mužov, ktorí verili vo svoje presvedčenie, aj keď trochu nerozhodne, ale nakoniec veľmi odhodlane, išli na smrť úplne dôverujúc Kristovi, ich Spasiteľovi.
A preto ďakujem Gabrielovi Wolfovi a aj Jeanovi–Baptistovi Lechatovi za to, že boli aj postulátormi aj životopiscami Petra-Adriána. Čítaním tejto malej knižky kiež objavíme tohto nového blahoslaveného, svedka viery, ktorý pochádza z veľkej rodiny mužov a žien, ktorí poznačili našu Cirkev behom storočí a až do súčasnosti pokračujú v jej budovaní.
Predslov opáta Joela Houque O.Praem., Mondaye
Poznal Peter-Adrián Toulorge opátstvo v Mondaye?
Možno tak podľa mena, pretože jeho kláštor v Blanchelande patril do toho istého opátstva (v Normandii bolo pred revolúciou 9 opátstiev: Blanchelande a La Leceme v La Manche, Falaise a Mondaye v Calvadose, Cerisy-Belle Etoile a Silly en Gouffern v Orne, Isle-Dieu v Eure a Bellozane v Seine-Maritime). Peter-Adrián pravdepodobne necestoval ďaleko na sever provincie. Keď odovzdal život ako mučeník pravdy, opátstva v Normandii zanikli v búrke revolúcie. Je možné, že zomrel pri poslednom zničení jeho rádu? Dnes, viac ako dvesto rokov po jeho veľkolepej obeti, sa premonštrátske opátstvo založené v 13. storočí a spolubratia zo St. Martina v Mondaye blízko biskupského mesta Bayeux v Calvadose pripravujú na prijatie ďalších bratov toho istého rádu zo všetkých kontinentov, aby mohli dôstojne osláviť jeho blahorečenie.
Práve tak ako Blanchelande, tak aj Mondaye bolo počas revolúcie utláčané. Odvtedy, čo bol kláštor znova postavený v 18. storočí, našťastie už neslúžil ako korisť, ale prežil toto problémové obdobie bez väčšieho poškodenia. Inak to však bolo s komunitou: bola roztrúsená a posledný spolubrat zomrel pred rokom 1850. Vďaka húževnatosti jedného z diecéznych kňazov Normandie sa tu štyria premonštráti z belgického opátstva z Grimbergen usadili v roku 1859. Napriek exilu a rôznym ťažkostiam je tu komunita veľmi činná a v súčasnosti má 50 spolubratov, čo je viac ako dvojnásobok z roku 1789. Nemôžeme vidieť v tomto malom zázraku špeciálny zásah premonštrátskeho mučeníka Petra-Adriána Toulorge?
Sme šťastní, že si môžeme pripomenúť aj nášho vlastného spolubrata pátra Adriána Toulorge: narodil sa v Muneville-le-Bingard v roku 1882, bol príbuzný s Petrom-Adriánom Toulorge a vstúpil do Mondaye v roku 1901. Kvôli Combovým zákonom, ktoré oddeľovali cirkev od štátu, musel utiecť s komunitou do belgického Bois-Seigneur-Isaac. Po ukončení štúdií v Ríme získal doktorát z teológie a bol vymenovaný za novicmajstra. Žiaľ zomrel v roku 1916 vo veku 34 rokov na tuberkulózu, ktorú dostal v Taliansku. Keďže Adrián vzdelával svojich spolubratov a zomrel v duchu svätosti, komunita pri svojom príchode z exilu v roku 1924 priniesla so sebou jeho smrteľné lôžko ako relikviu. On sám je pochovaný na cintoríne v Bois-Seigneur-Isaac, pútnickom mieste, kde komunita z Mondaye žila viac ako 20 rokov.
V roku 2004, keď vzrastali chýry, že beatifikačný proces Petra-Adriána Toulorge sa čoskoro ukončí, som prvého novica, ktorého som ako administrátor prijal do spoločenstva, zveril pod ochranu Petra-Adriána Toulorge. Ako kňaz od roku 2010 sa dnes teší, že môže liturgicky sláviť spomienku svojho blahoslaveného patróna.
Počas nášho Dňa komunity v novembri 2011 sme putovali na miesta, kde blahoslavený mučeník žil: do Blanchelandu a Dovillu. V našich bielych habitoch by v nás blahoslavený Peter-Adrián určite spoznal svojich bratov!
Nech nám jeho príklad a jeho modlitby spred 200 rokov pomôžu byť pravými svedkami nášho povolania v premonštrátskom ráde práve tak, ako bol svedkom on, ktorého oslavujeme ako mučeníka pravdy.
Predslov farára Rolanda Hélaine
z farnosti St-Jean-Eudes Saint-Sauveur-Lendelin
Beatifikácia Petra-Adriána Toulorge napĺňa radosťou veriacich z Muneville-le-Bingard, jeho rodnej farnosti a všetci od roku 1993 pracujeme na tom, aby sme ľudí oboznámili s „Petrom Toulorge“. Dnes celá farnosť St-Jean-Eudes v Saint-Sauveur-Lendelin, ku ktorej patrí aj Muneville, je poctená.
Táto beatifikácia však má pre nás pravý význam iba vtedy, ak nás otvára do budúcnosti. Cirkev nám ho predstavuje, aby sme si ho uctili, pretože je príkladom ako zostať oddaný Ježišovi Kristovi. Žijeme svoju vieru v rôznych okolnostiach. Podmienky nie sú také extrémne ako za čias Petra-Adriána. Hoci v dnešných časoch to tiež nie je jednoduché, musíme žiť naše životy tak, aby v nich svet spoznal posolstvo evanjelia.
Kresťania z jeho rodnej farnosti:
Obnoví táto beatifikácia našu vieru a náš kresťanský život?
Toto je otázka, na ktorú si musíme dnes odpovedať.
