Ludolfa, premonštrátskeho kanonika a komorníka ratzeburskej katedrály, zvolili bratia roku 1236 za biskupa. Viedol dôsledný život a s veľkým úspechom sa celý zaujal hlásaním Božieho slova. Ako biskup sa rozhodne postavil na odpor saskému vojvodovi Albertovi Ursovi, ktorý chcel ako druhý Achab zrovnať katedrálny kostol so zemou a zriadiť si tam zeleninovú záhradu. Aby vojvoda ľahšie dosiahol prelátov súhlas, vrhol ho do väzenia a dal ho mučiť. Ale aby mu nepripísali Ludolfovu smrť, prepustil ho. Útočište našiel u meklenburského kniežaťa Jána v meste Wiesmar, kde následkom hladu a útrap 29. marca 1250 zomrel. Pochovali ho v jeho katedrále a uctieva sa ako mučeník za slobodu Cirkvi.

 

Všemohúci Bože, ty si urobil svätého biskupa a mučeníka Ludolfa verným hlásateľom tvojho mena; daj, prosíme, aby sme podľa jeho príkladu neúnavne ohlasovali všetkým tvoje evanjelium, a tak budovali kráľovstvo tvojej lásky. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Amen.