Do myšlienkových prúdov dvanásteho storočia vnikli aj falošné náuky. Ich zástancovia svojimi bludmi narobili nemálo škody. Azda nikdy predtým sa toľko neútočilo proti Božím pravdám ako práve v tých časoch. V Holandsku už dlhšiu dobu rozširoval svoj blud jeden z najtvrdošijnejších bludárov, Tanchelm. Pochádzal z ostrova Zélandu a svoju protikresťanskú a aj protispoločenskú náuku hlásal najprv v Anverse a potom vo Flandrii. Chcel rozšíriť svoju moc aj v krajinách po morskom pobreží. V roku 1112 sa dostal do Kolína, kde bol uväznený. Z väzenia sa však záhadným spôsobom vyslobodil. O rok neskôr v roku 1113 sa objavuje v Brugges, odkiaľ ho kňazi i ľud vyhnali. Dlho sa mu darilo ovládať mestá Anvers a Löwen. Až konečne i jemu nadišla hodina Božej spravodlivosti. Tanchelm si urobil výlet na rieke Schelde a tu mu istý rozhnevaný kňaz prebil hlavu. Takto skončil svoj život tento muž, ktorý sa rúhal Pánu Bohu a mnohých povraždil. V liste, ktorý napísalo v roku 1113 utrechtské duchovenstvo kolínskemu biskupovi Fridrichovi čítame: Tento pyšný reformátor povedal: Pápež je nič, arcibiskup a biskup sú nič, všetci kňazi sú nič, Cirkev som ja a moji. Sviatosti a zvlášť Sviatosť Oltárnu považoval za všedné, ba dokonca za nečistú vec. Podľa neho vraj účinky sviatosti záviseli od svätosti vysluhujúceho. Vo svojom zúrivom blúznení sa vyhlásil za boha a vyžadoval pre seba božskú poctu. Raz si dal priniesť obraz preblahoslavenej Panny Márie a verejne konal tak, ako keby s ňou vstúpil do manželského stavu. Pripravil si mech a sfanatizovaný ľud mu ho plnil svadobnými darmi.
Od jeho smrti už uplynulo osem rokov, ale jeho nemravné učenie ešte nezaniklo. Mesto Anvers, ktoré bolo ochrannou baštou týchto bludov, bolo v tých časoch obchodným strediskom severných provincií pre jeho polohu pri rieke Schelde a malo veľký počet obyvateľov. Malo svoj prístav, v ktorom kotvili obchodné lode dovážajúce výrobky a tovar z okolitých krajov Flamndu a Brabantu. Ako vidno, malo svoje určité prednosti, ale po pätnástich rokoch ho stihlo to, čo najmenej očakávalo. Schudobnelo, a tak prežívalo veľkú skúšku. A nešťastie bolo dovŕšené aj tým, že stratilo to najcennejšie, čo malo – pravú vieru a z nej plynúci čnostný život.
Buchard, biskup z Cambrai, u ktorého ako kaplán pracoval Hugo, a ktorý bol Norbertovým priateľom, cítiac zodpovednosť za toto upadajúce mesto Anvers, spomenul si na Norberta, ktorý už tri roky prevádzal s úspechom svoju kazateľskú činnosť v Laone, Barbante a vo Westfálsku. Zatúžil povolať na pomoc tohoto Božieho muža a poponáhľal sa na poradu k veľkňazovi mesta Anvers a ihneď bola zvolaná kapitula i s malým počtom veriacich, aby bola prehodnotená táto jeho túžba. Akonáhle počuli o čo ide, len čo sa spomenulo meno vynikajúceho kazateľa a učiteľa Norberta, jednohlasne volali: Pošlite nám toho svätého učiteľa Norberta, on nás oslobodí. Áno, len Norbert môže odpomôcť skazonosnému bludu. Preto nemeškali a vyslali posolstvo k patriarchovi Norbertovi. Norbert s pokorou prijal toto pozvanie a s vrúcnou modlitbou sa obrátil o pomoc k Duchu Svätému. Potom s dvanástimi svojimi najvzdelanejšími spolubratmi, ktorí študovali na parížskej a laonskej univerzite, vybral sa do Anvers. Boli tam aj Evermod a Waltmann.
Po svojom príchode do Antverp, začali vykladať Písmo a pravdy viery. Takto začali šíriť pravú vieru a obnovu popletených duší. I keď kronikár zachytil len úryvok prvého misijného prejavu Norberta v tomto druhom Ninive, predsa je to veľmi cenný historický doklad o Norbertovi.
Bratia, nebojte sa! Hovoril apoštol Krista. Dobre viem, že cestu bludu ste nenastúpili zo zlomyseľnosti, ale len preto, že ste boli bludným učením zavedení, nazdávajúc sa, že je to pravda. Keby vám boli ohlasovali pravdy viery, boli by ste ich s láskou prijali. Dali ste sa podľa toho ľahko zviesť. No, ja dúfam, že ešte ľahšie sa necháte poučiť o pravej viere.
A nesklamal sa. Ľud čoskoro rozpoznal pravé učenie, ktoré hlásal Norbert od bludného učenia rozkolníkov. Norbert vystúpil v Božom mene a svoje učenie potvrdil aj svätosťou svojho života. Tak sa usiloval povznášať ducha, na rozdiel od Tanchelma, ktorý klamstvom a násilím šíril mravnú spustlosť. Mesto sa zmenilo za niekoľko týždňov. Nábožnosť, viera a mravy začali prekvitať. Ľud poznal pravdu, striasol zo seba putá hriechu, očistil sa a dospel k slobode Božích detí. Všetkým sa zdalo, akoby sa prebudili z nepríjemného sna. Priali si, aby Norbert ostal medzi nimi. Keď videli, že váha a neponáhľa sa ich prianie vyplniť, prekvapili ho nečakaným plánom. Prepošti Kostola svätého Michala ho požiadali, aby aj u nich založil rehoľný dom. Za týmto účelom mu ponúkli aj svoj kostol. Norbert sprvu uvažoval, či bude, po duchovnej stránke spolubratom a občanom, vyhovovať vo všetkých požiadavkách. Mal obavy, že blízkosť mesta nebude mať priaznivý vplyv na rehoľný život. Ale nakoniec predsa k tomu dal svoje zvolenie. Tak v roku 1124 bola spísaná darovacia listina: Prepošti a kanonici odovzdávajú Norbertovi, svojmu pánovi – tomuto výbornému mužovi – Kostol svätého Michala s kaplnkami a s príslušným cintorínom. K tomu ešte tri záhrady, kus zeme a dôchodky štyroch kanonikov, ktorí sa pridali k Norbertovým žiakom. Dobre vieme, že keď im my dáme zemské majetky, oni sa nám odplatia svojimi modlitbami a duchovnými dobrami.
Ostatných kanonikov premiestnili ku kostolu Notredame. Norbertovi synovia dostali právo i moc vykonávať určité pastoračné úkony – krstiť, vo veľkonočnej a turíčnej dobe vysluhovať sviatosti, pochovávať mŕtvych, navštevovať chorých. Nakoľko mesto malo len jednu faru, od roku 1124 sa kanonici kostola Notredame spojili s premonštrátmi pri Kostole svätého Michala. Spoločnými silami niesli bremeno dňa, kým sa nezriadili nové fary.
Do revolúcie bol v Kostole svätého Michala zachovaný obraz Norbertovho víťazstva od maliara Rubensa. Výtvarníci, maliari a sochári zobrazujú Norberta takto: v pravej ruke drží monštranciu, na ktorú láskyplne hľadí a v ľavej ruke drží biskupský kríž. Zdá sa, ako keby zvolával veriacich k poklone Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej. Pri nohách mu ležia Tanchelmove bludy, ktoré zničil čistotou svojej viery a svojím životom. Norbert je jedným z prvých svätcov, ktorých možno označiť eucharistickí svätí.
