Ako sme už spomenuli, cirkevná vrchnosť i mnohí iní obdivovali Norbertovo dielo a oduševňovali sa preň. Našli sa však aj neprajníci, ktorí kritizovali a závideli. Z dejín poznávame, že každý svätec a najmä zakladatelia nových rehoľných spoločností mali svojich nepriateľov.
Norbertovi až tak nezáležalo na tom, čo kto o ňom súdi, ale aby povzbudil slabších bratov pred zlovestnými jazykmi, ktoré by ich ľahko mohli zmiasť, usiloval sa, aby jeho dielo potvrdil sám pápež. Pápež Kalixt II. dňa 24. decembra 1124 zomrel. Na jeho miesto bol zvolený ostijský biskup Lambert. Ešte v roku 1124 prijal úrad hlavy Cirkvi pod menom Honorius. Norbert neváhal a poponáhľal sa usporiadať záležitosti svojej rehole a predložiť ich na schválenie novému pápežovi. Preto sa s bratom Evermódom vybral ešte toho roku do Ríma.
Do Ríma došiel v prvých februárových dňoch a jeho prvoradou starosťou bolo vyhľadať pápeža. Pokľakol si k jeho nohám a podal mu správu o svojom apoštolskom poslaní a o tom, ako sa rozvíja rehoľa. Zároveň mu oznámil aj to, že pápežskí vyslanci vo Francúzsku už schválili jeho dielo, ale že teraz pokorne prosí o jeho definitívne potvrdenie pápežskou mocou. Keď sa pápež Honorius presvedčil o užitočnosti poslania tejto rehole, vzal ju slávnostne pod ochranu Svätej stolice.
Dňa 16. februára 1124 odovzdal Norbertovi bullu, ktorá znela nasledovne: Honorius, biskup, sluha sluhov Božích. Nášmu milovanému synovi v Kristovi, nášmu bratovi Norbertovi a kanonikom pri Kostole preblahoslavenej Panny Márie v Prémontré aj ich nástupcom, ktorí sa zaviazali večnými sľubmi k rehoľnému životu.Tí, ktorí kráčajú cestou učenia apoštolov, zrieknu sa svetskej nádhery a majetkov sveta, a ktorí sa usilujú s celou dušou slúžiť Pánovi, keď vytrvávajú v započatom dobre, obdržia v súdny deň odmenu nesmrteľnej, večnej slávy.
Keďže ste sa rozhodli, že budete viesť rehoľný život spôsobom kanonikov podľa rehole svätého Augustína, my, mocou Apoštolskej stolice potvrdzujeme váš rád a povzbudzujeme vás, aby ste v ňom vytrvali v nádeji, že obdržíte odpustenie svojich hriechov. Preto varujeme každého, aby sa neodvážil meniť rád, ktorý sa utvoril v Cirkvi podľa pravidiel svätého Augustína, kde sa členovia prísahou zaviazali viesť kanonický život. Nech sa v budúcnosti neodváži ani jeden biskup škodiť členom tohto rádu. Ani jeden z vašich členov nech sa neodváži opustiť kostol alebo rehoľný dom bez dovolenia rehoľnej spoločnosti. Keby sa niektorý predsa vzdialil, nemá ho žiaden rehoľník prijať do svojho domu bez prepúšťacej listiny.
Touto našou listinou potvrdzujeme aj všetky menovité majetky, ktoré právoplatne používate, zvlášť tieto: Kostol svätého Matrina v Laone, v laonskom biskupstve; Kostol Panny Márie vo Vieviers, v soissonskej diecézy; Kostol Panny Márie, Petra a Pavla v Cappenbergu, a Kostol Panny Márie vo Vuallar, v münsterskej diecézy; Kostol Panny Márie v Ilbenštadte, v mayncenskej diecézy; Kostol svätého Arnulfa v metzskom biskupstve a Kostol svätého Michala v Anverse, v cambraiskej diecézy.
Vám patrí údolie v Prémontré od lúky Halier po rohardské údolie a vedľajšie tri údolia, počnúc od potoka, ktorý vteká do Vois, po celej dĺžke údolia. Patria vám dve čiastky z crespyckého hospodárstva zo strany laonského biskupa a všetko, čo vám daroval náš milovaný syn Ľudovít, francúzsky kráľ. Slobodný majetok v Clairfontaine. Slobodný majetok z Ramigneisy aj s mlynom.Tri majetky v Bolmonte. Hospodárstvo Ainzy aj s mlynom; hospodárstvo vo Fraisnens. Tri a pol kusa poľa v Soyssone, jeden dom s vinohradom a s poľom. Vinice v Laonais. Chcem, aby tento váš majetok zostal a sa rozrastal tým, čo vám len s dovolením pápeža v budúcnosti darujú králi, kniežatá alebo čo iným poctivým spôsobom si nadobudnete. Nech je to všetko vaším vlastníctvom a tých, ktorí budú po vás žiť so svätými sľubmi, tak oduševnene ako teraz.
Zakazujem, aby niekto vaše kostoly znepokojoval, ich majetky zhabal, niečo z nich odobral a ich opovážlivo obťažoval. Žiadame si, aby tieto majetky slúžili vám a vašim chudobným. Pritom všetkom ponechávame všetky práva miestnym biskupom. Keby v budúcnosti niekto úmyselne napadol toto naše nariadenie, či by to bol svetský alebo aj z duchovného stavu, nech je napomenutý dva-tri razy. Keby odoprel dať zadosťučinenie, nech je zbavený svojej moci a hodnosti a nech vie, že pred súdnou stolicou Božou sa bude zodpovedať za svoje zločiny. Takejto osobe nech sa nedovolí prijať Najsvätejšie Telo a Krv Krista Pána a pri poslednom súde nech je podrobená prísnej pomste. Naproti tomu tí, ktorí v úcte uznávajú vaše cirkevné práva, nech požívajú stály pokoj nášho Pána Ježiša Krista, aby už tu na zemi požívali ovocie svojich dobrých skutkov a vo večnosti večný pokoj. Amen.
Ja, Honorius, biskup katolíckej Cirkvi v lateránskom paláci, d´Haimeric, rímsky kardinál a predstavený úradu, vlastnoručný podpis.
V 1124. roku po narodení Pána, za štvrtého snemovania. V prvom roku panovania pápeža Honoria II.
Ako vidno, pápež zahrnul svojou priazňou muža, ktorý pre Krista a jeho Cirkev toľko učinil a ešte učiní. Norbert strávil v Ríme ešte niekoľko týždňov. Ako kajúcnik v súkromných pobožnostiach navštevoval svätyne kresťanského Ríma. Obdivoval večné mesto, v ktorom sa nachádzajú pamiatky prvých kresťanských storočí. To už nebol Norbert – sveták, ktorý navštívil Rím pred 18 rokmi. V spoločnosti Evermóda a iných dvoch bratov, ktorí sa k nemu pripojili v Regensburgu, navštívil aj hroby svätých apoštolov, svätého Laurencia, svätej Agnesy a Cecílie, miesta posvätené krvou mučeníkov. Norbert tu vzplanul novou horlivosťou pre slávu Božiu a Cirkvi. Keď videl na vlastné oči, ako mučeníci umierali za svätú vieru aj jeho zachvátila túžba po slávnom martýrstve. A Pán Boh i to preň pripravil, ale ešte musel trochu počkať. V modlitbe úplne zasväcoval svoj život apoštolátu. A tu sa mu ozval zázračný hlas, ktorý hovoril, že sa stane biskupom v Parthenopolise (grécke meno, znamená Magdeburg). Bolo to v noci a počuli ho i jeho spoločníci, ktorí sa s ním modlili. Každý z nich to počul, ale nikto sa neodvážil o tom hovoriť. Norbert nepochyboval o pravdivosti toho hlasu. Jeho srdce naplnila bázeň pred zodpovednosťou a myšlienka, že bude od svojich bratov vzdialený. Vyprosiac si ešte raz pápežské požehnanie, opustil Rím.
