Náš život má byť Božou oslavou,keď spoločne slávime liturgiu -liturgickú modlitbu,
slávenie Eucharistie,prehlbovanie sa v Božom Slove.
Liturgiu slávime s Cirkvou,preto chceme byť otvorené k slávenius Božím ľudom.
Slovo LITURGIA pochádza z gréckeho slova „lheit“ – ľud a z termínu „oergon“- dielo. Teda originálne to znamená dielo ľudu a pre ľud. Napr. keď ľud pripravoval rôzne verejné slávnosti – bolo to zároveň pre ľud. V kresťanskej tradícii to znamená, že ľud Boží sa podieľa na diele Boha.
Prostredníctvom liturgie Kristus, náš Vykupiteľ a Veľkňaz, pokračuje vo svojej Cirkvi, s ňou a skrze ňu na diele nášho vykúpenia. Liturgia je činom skutočne ľudským, je to odpoveď Cirkvi na Božie volanie a preto zahrňuje človeka v jeho celku duchovnom i telesnom (gestá, zmysel pre krásu, správanie, symbolické činy).
Symbolický jazyk liturgie
Liturgia je zložená z celej série ľudských gest (pozdvihnutie rúk v modlitbe, incens), ľudských vecí (paškál, krstný prameň, omšové rúcha). To všetko má prestavovať znaky, ktoré samotnú vec pozdvihujú k vyššiemu zmyslu (svetlo - Kristus, incens - modlitba...).
Symbolika má prebudiť a udržať vedomie v nadprirodzenom svete, a ukázať nadprirodzené skutočnosti, ale spôsobom, ktorý je dostupný ľudskej skúsenosti.
Profánnosť sa prostredníctvom liturgie premieňa na posvätné a posväcujúce.
Liturgia - služba Bohu
„Sedemkrát denne budem ťa chváliť.“V symbolickej reči to znamená, že celý deň je vedený rytmom pravidelného stretávania sa k spoločnej modlitbe chvál a vďaky. Modlíme sa Božím Slovom, ktoré vyšlo z Božích úst.
Liturgia je Bohoslužba,
v ktorej ten, kto sa modlí, robí to v mene celého stvorenia. Vzťah s Otcom v modlitbe videný v zjednotení so Synom, prostredníctvom Ducha Svätého je miestom, kde všetko dostáva svoj zmysel a orientáciu.
Našou prvou službou pre tento svet je modlitba a liturgické slávenie posvätného ofícia. Vnútorným postojom každej zasvätenej osoby má byť – nedávať prednosť ničomu pred liturgickou modlitbou. Krása tohto vnútorného postoja je vyjadrená v kráse liturgie, takže keď sa zapájame do povznášajúceho spevu a chvál, uctievaním Boha sa sprítomňuje na zemi malý kúsok neba.
Posvätné ofícium
Liturgia má svoje centrum v dennom slávení eucharistie a liturgická modlitba hodín predlžuje slávenie obete Kristovej v behu času a sledujúc rozličné momenty komunitného života – modlitba a odpočinok, jedlo a spánok, samota i spoločenstvo, duchovné čítanie a štúdium.
Spoločenstvo
Liturgická modlitba nie je modlitbou súkromnou, je to modlitba Cirkvi. Kto sa modlí, vstupuje do modlitby Kristovej a Kristus sa modlí za Cirkev a ona ju nanovo obetuje Otcovi.
Pamäť
Modlitba žalmov a chválospevy ráno, behom dňa podvečer a potom kompletórium – modlitba pred spaním, ktorá uzaviera deň – toto všetko je akousi spomienkou, pripomienkou dejín spásy, ktoré sa prenášajú do nášho „Dnes.“ Takto je tiež rehoľná komunita neustále pred Božou tvárou, v jeho prítomnosti a tak anticipuje nebo.
Spev
Pamätajme, že máme sa modliť akoby sme stáli pred Božou tvárou s anjelmia dajme pozor, aby naše srdce bolo jednohlasné s našim hlasom.“Konaj tak, aby to, čo spievaš ústami, veril si srdcom,a to, čo veríš srdcom, aby si zrealizoval skutkami”. (svätý Augustín)
Vzťah medzi modlitbou a životom.
Slávenie liturgie v našich komunitách nie je oddelené od samotného života komunity, ale ho v určitom zmysle odráža, vyjadruje jej vieru, hodnoty. Spôsob slávenia liturgieodhaľuje identitu spoločenstva, ktoré ju slávi.
Spôsob liturgickej modlitbyvyjadruje vieru daného spoločenstva. Liturgická modlitba však má aj silu formovať vieru a identitu spoločenstva.
Sám sv. Norbert odporúča ako jednu z hlavných vecí čistotu oltára – nie len vonkajšiu, ale hlavne čistotu sŕdc, s ktorou predstupujeme pred Božiu tvár, k bohoslužbe.
So slávením Eucharistie, ktorá je stolom slova a obetou chvály, je veľmi úzko spojená liturgická modlitba Cirkvi. Cirkev odpovedá na Božie slovo, ktorým je oslovená počas Eucharistie, žalmami, hymnami a modlitbami. Ako Kongregácia, ktorá má kanonický pôvod, pestujeme spoločnú liturgickú modlitbu ako naše osobitné poslanie a kladieme dôraz na jej spoločné konanie.
Celý, Kristom zjednotený, Boží ľud uskutočňuje svoje všeobecné kňazstvo osobitne slávením Eucharistiea chórovou modlitbou. Preto konáme slávenie Eucharistie a chórovú modlitbu tak, aby sa na nej mohla zúčastniť celá komunita sestier a prítomní veriaci.
