Premonštrátske založenie bolo eucharistické od začiatku. Je to výsada i záväzok. Usilujeme sa o všetky spôsoby vnútornej a vonkajšej úcty a smerujeme ich k svätej omši. Stredom nášho života a každého jeho dňa je eucharistická liturgia. Okruh okolo nej tvorí liturgická a iná modlitba. Ďalším okruhom  je práca a všetky ostatné zložky života.

 

Bojujeme proti oslabeniu eucharistickej úcty a proti oslabeniu viery v skutočnú Kristovu  prítomnosť v Najsvätejšej Sviatosti. Vedieme seba i iných k porozumeniu pre adorácie, výstavy, eucharistické sprievody, kongresy. Dbáme o zachovávanie liturgických predpisov.

Pápež Pius XI. povedal: Premonštrátsky rád je slávou Eucharistie a Eucharistia je slávou premonštrátskeho rádu. Tieto slová sú chválou nášmu založeniu a výzvou k uchovaniu, prehĺbeniu a šíreniu eucharistickej úcty podľa Norbertovho vzoru.

 

Podľa vzoru prvých kresťanov sústredil Norbert na Eucharistiu celý svoj život. Teda nielen chvíľu pri sv. omši a modlitbe, ale všetky chvíle kajúceho dňa. Omšou urobil celý svoj deň. Omša bola jeho životom a jeho život bol omšou. Z oltára vychádza jeho apoštolát, jeho zázraky, jeho víťazstvá.  -  Synovia  a dcéry sv. Norberta prijali jeho eucharistickú zbožnosť. Od začiatku bola najdôležitejšou úlohou dňa v komunite svätá omša. Liturgické ofícium bolo oficiálnou prípravou a vďakyvzdaním za ňu a po nej. Ďalšie modlitby a práce, ktoré nasledovali, či to už boli práce apoštolské, alebo iné, niesli v sebe úmysel premietania Kristovej obety do vlastného života a do života druhých ľudí. Mali zjednocovať život Kristov so životom veriacich. Takémuto zmýšľaniu a počínaniu učili premonštráti všetkých, ktorí boli v dosahu ich pôsobenia.

 

Cieľom vnútorného života je vzrast lásky k Bohu. Vzrastu lásky k Bohu odpovedá vzrast lásky k blížnemu. Keď nábožný človek naberie síl v tichu vnútorného života, prejde do rušného diela lásky k blížnemu. Milosti, ktoré v ústraní čerpal u Boha, necháva pretekať von na  blížneho.

Bratská a sesterská láska je súčasť Kristovej prítomnosti. Ako nemilovať svojich bratov a sestry, keď je zrejmé, aké vynikajúce miesto majú v Kristovom tajomnom tele? – Keď berieme do úvahy celkom zvláštnu Božiu lásku, ktorej sú oni predmetom?! Nie je to prirovnanie, ale skutočnosť, že sú našimi pokrvnými príbuznými. Po každom sv. prijímaní prúdi v ich i našich žilách tá istá Krv Ježiša Krista. Nedá sa hovoriť o eucharistickej úcte bez toho, aby sa nehovorilo aj o bratskej a sesterskej láske.

Čo bratskej a sesterskej láske pomáha? Radosť, pravá veselosť. O Norbertovi sa píše, že jeho výzor bol vždy radostný. Zmysel pre radosť a humor patrí k známkam Božích ľudí. Naša radosť je Božia láska, ktorá sa stáva viditeľnou pre druhých.